Slovenská opozícia alternatívou? Sotva!

9. 3. 2018 / Andrej Križan


Slovensko zachvátila vlna rozhorčenia a spravodlivosti. Máme pochody a protesty, vysoké školy dávajú svojim študentom rektorské voľná, aby mohli pochodovať za odvolanie vlády, postavenie vinníkov, či už skutočných alebo len domnelých pred súd a ešte za takú maličkosť, akou je štátny prevrat.


Áno, dokonca aj tento termín sa čoraz častejšie začína objavovať nielen v kontexte protestujúceho ľudu, ale aj politikov. Poslankyňa za stranu SaS a dokonca podpredsedníčka slovenského parlamentu vo svojej prejave otvorene vyzýva ľudí na prevrat.


Nájdu sa aj ľudia, ktorí dnešnú situáciu porovnávajú s pádom mečiarizmu, ba dokonca aj s pádom komunizmu v roku 1989.


Nedeje sa však ani jedno, ani druhé. Slovensko je stále našťastie, pre niektorých možno bohužiaľ, otvorenou a demokratickou krajinou. Hovoriť preto v kontexte posledných dní o nejakom prevrate je skutočne scestné a zavádzajúce.


Má to však svoje opodstatnenie. Slovenská opozícia vycítila šancu, ako konečne vyhrať nad Smerom ak aj nie v parlamentných voľbách, tak aspoň v cynickom využívaní vraždy novinára a jeho priateľky. Lenže čo by sa stalo, ak by sa vláda Róberta Fica naozaj položila a boli by vypísané predčasné voľby?


Po nich by zrejme nasledovala patová situácia, nakoľko by ich tak či tak vyhral Smer, no schopný zostaviť vládu by určite nebol, čo by zrejme nebola schopná ani terajšia opozícia. Ak by však na moje veľké prekvapenie táto vládu zostavila, premiérom by sa stal s najväčšou pravdepodobnosťou predseda SaS a europoslanec Róbert Sulík.


Ten Róbert Sulík, ktorý navrhuje viaceré „sociálne balíčky“, ako napríklad zdobrovolnenie platenia odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, ktorého dôsledkom bude neplatenie odvodov väčšiny aktívneho obyvateľstva, platenie odvodov samotnými zamestnancami a nie cez zamestnávateľa alebo zrušenie sociálneho poistenia ako štátom garantovaného systému sociálneho zabezpečenia.


Skvelá alternatíva. Vo vláde by sa ešte mohla ocitnúť strana Borisa Kollára Sme Rodina, ktorej pán predseda sa neraz nachádzal v spoločnosti predstaviteľov slovenského podsvetia a jeho meno sa spája s vekslovaním a takisto pašovaním drog, ako tvrdia isté, Národným bezpečnostným úradom potvrdené záznamy.


A takto by sme mohli pokračovať prakticky o každom lídrovi strán slovenskej opozície, pričom by sme nakoniec prišli na to, že oni a to myslím aj vrátane prezidenta Andreja Kisku, žiadnu skutočnú alternatívu pre Slovensko nepredstavujú.


Sú to také isté cynické a bezohľadné figúrky, aké máme vo vláde aj dnes. Preto som si viac ako istý, že predčasné voľby naozaj nič nevyriešia, ba práve naopak. Posilniť by totiž mohli pozície fašistickej strany Mariana Kotlebu, ktorý veľmi rozumne a takticky vyčkáva.


Voľby by boli východiskom len vtedy, ak by sa v nich ako lídri svojich strán ocitli skutočné osobnosti, ako napríklad vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár alebo Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba. Oni a im podobní sú alternatívou, ktorá by Slovensku mohla priniesť novú politickú krv a vymeniť zaslúžilých politikov bez dôvery ľudí za mladých a progresívnych a zatiaľ neskorumpovaných aktivistov. Bez takýchto osobností o alternatíve na slovenskej politickej scéne nemôže byť ani reči.

0
Vytisknout
3829

Diskuse

Obsah vydání | 13. 3. 2018