Uplynulo 15 let od větrné smrště v Tatrách

Patnáct let nerušeného vývoje v Tiché a Koprové dolině ve Vysokých Tatrách

21. 11. 2019

Foto: Karol Kaliský

Vetrová smršť z 19. novembra 2004 na nepoznanie zmenila tvár Tatier. Silný vietor za dve hodiny doslova sfúkol 12 000 hektárov lesných porastov. Víchrica vyvracala a lámala stromy ako zápalky.. Boli to prevažne umelo vysadené smrekové monokultúry v tatranskom podhorí, ktoré nemohli odolať tak silnému náporu vetra. Ten dosahoval rýchlosť cez 150 km/h. Popadané a zlámané stromy odhalili dovtedy pred zrakmi turistov ukrytý rozsah a nevkus Mesta Vysoké Tatry, rozpínajúceho sa po území národného parku. Smršť spôsobila veľké materiálne škody a vyžiadala si aj ľudský život. Svojou intenzitou a silou šokovala milióny ľudí, niektorí sa dodnes celkom nedokázali zmieriť s predstavou že Tatry aké poznali už nikdy neuvidia, píše na Facebooku filmař a bývalý lesník Karol Kaliský.

Emócie pri pohľade na zmenené Tatry stále úplne nevyprchali, no uplynulo už dosť času na to, aby sme mohli začať bilancovať. Po nevyhnutných záchranných prácach a sprístupnení komunikácií sa začalo postupné odstraňovanie drevnej hmoty z kalamitných plôch. Pri celkovom objeme 3 milióny kubických metrov dreva a minimálne takom istom počte stromov bolo až 95% vetrom zasiahnutých plôch rozdelených na obchodné polia a následne vyťažených.

Pre prírodu teda zostalo iba 5%, čiže asi 600 hektárov lesa zasiahnutého vetrovou kalamitou. A to aj napriek odporúčaniam svetovej autority v ochrane prírody - IUCN (Mezinárodní svaz ochrany přírody - pozn. DV), ktorá v záujme zachovania štatútu TANAPu ako medzinárodne uznávaného národného parku navrhovala Slovenskej republike ponechať bez zásahu 100% kalamitnej hmoty, nachádzajúcej sa na území všetkých tatranských rezervácií (4. a 5. stupeň), a až 50% všetkých plôch mimo územia rezervácií s priradeným tretím stupňom ochrany.

Ciele národného parku sa po dlhých rokoch bojov proti štátu a drevárskej loby podarilo obhájiť a naplniť aspoň v Tichej a Kôprovej doline. Tie sa ako jediné z tatranských dolín po kalamite nakoniec podarilo v celosti ochrániť, čo umožnilo prirodzený vývoj kalamitných plôch bez ťažbových a následných "lesopestovných" zásahov. Nebudem viac zaťažovať číslami ani detailami toho čo všetko bolo potrebné pre ochranu tohto územia spraviť a kto všetko sa o to pričinil. Ja za všetkých ďakujem Erikovi Balážovi, pretože to bol práve on kto pred vyše 20 rokmi oprášil staré a nikdy v praxi nerealizované koncepcie TANAPu a začal usilovne pracovať na myšlienke úplnej ochrany týchto dvoch nádherných dolín ležiacich v srdci Tatier.

A teraz sa môžme spolu pozrieť, ako to tam, v Tichej a Kôprovej doline dnes, po 15 rokoch od kalamity vyzerá.

 

0
Vytisknout
2861

Diskuse

Obsah vydání | 26. 11. 2019