Kde je hranica medzi pevnou vierou a tvrdohlavosťou?

30. 11. 2018 / Peter Tuka

čas čtení 8 minut

Foto: Obálka druhého vydání Škvoreckého románu Mirákl, 68 Publishers, Toronto, 1978.

Josef Škvorecký, Mirákl, (Ivo Železný: Prague, 1997)

Náš postgraduální student na Glasgow University, Peter Tuka si připravil pro svou další práci tuto stručnou recenzi rozsáhlého románu Josefa Škvoreckého Mirákl z roku 1972. Knížka pojednává - beletristickým způsobem - o případu kněze Josefa Toufara, zavražděného Stb v padesátých letech a o detektivním vyšetřování tohoto osudu investigativním novinářem za Pražského jara 1968. Zveřejňujeme Tukovu recenzi jednak proto, že je to - zrovna v roce letošních osmičkových výročí - pozoruhodné připomenutí velmi zajímavého, dnes polozapomenutého románu, pojednávajícího o dvou klíčových obdobích české historie, stalinismu a roku annus mirabilis 1968,  a pak také proto, že je velmi dobře napsaná, i když vlastně jen formou poznámek - avšak projevuje výrazné porozumění Škvoreckého textu. Třeba vás toto připomenutí zajímavého románu přivede k tomu, abyste se na něj podívali.  (JČ)

Napísané 1969-1972. Fikcia, politická detektívka z obdobia Československa 1949-1972, pojednávajúca o zázraku v obci Kostelec. Išlo o skutočný Boží zázrak v kaplnke zjavenia? Bola to konšpirácia zosnovaná Stranou a Štb za účelom zdiskreditovania cirkvi? Z konfrontácie racionálnych a spirituálnych (viera) názorov v závere nevychádza víťazne ani jedna strana. Či to bol skutočný zázrak, alebo výsledok akéhokoľvek spiknutia je na uvážení každého jednotlivca, podľa toho čomu sám verí. „Život je jedna detektívka a páchateľom je pravda... je to ale zlá detektívka a páchateľ vždy unikne“ (p. 498). „Kde je hranica medzi pevnou vierou a tvrdohlavosťou?“ (p.503) – existujú len polopravdy: na jednej strane plná zamestnanosť a na druhej strane koncentráky, na jednej strane život tela a na druhej strane smrť duše. Ale kde je celá pravda? (p.503) Na príklade Kosteleckého zázraku sa reálny a nadreálny svet dostávajú do jednej roviny – stávajú sa dvomi polopravdami ktoré jedine spolu a dohromady tvoria celok, ani jedna strana sama o sebe nedokáže podať uspokojivé svedectvo o tom čo sa skutočne stalo.


 

Dej Miráklu je zasadený do prostredia povojnového komunistického Československa, do konfrontácie predovšetkým dvoch kľúčových období – pofebruárový totalitarianizmus s vykonšpirovanými procesmi a reformný rok 1968 s následnou inváziou. Obdobie po roku 1948 je vykreslené ako obdobie politických konšpirácií za účelom zdiskreditovania a odstránenia nepohodlných osôb + presviedčanie más jazykom a spôsobmi ktorým ľud rozumie, komunikovanými celebritami (často z donútenia) ktoré ľud žerie a verí im. Obdobie roku 1968 a demokratizácie strany je vykreslené ako ilúzia, demagógia a masová psychóza – iracionalita a chaos, politická dogmatizácia. V skratke, obidva obdobia (po 1948 a 1968) sa vyznačujú konšpiráciou, demagógiou a (politickou) dogmatizáciou. Nič nieje ako sa zdá. Kde je pravda?

Náboženský zázrak tu vstupuje ako ďalší činiteľ charakterizovaný konšpiráciou, demagógiou a (náboženskou) dogmatizáciou. Náboženstvo je vykreslené ako materialistický režim, ktorý podporuje zrod mýtov, a ktorý na jednej strane zaisťuje ľuďom prácu ale súčasne ich pripravuje o slobodu (p.264) (rovnako ako politický systém). Na jednej strane stojí mytológia cirkevná a na druhej strane mytológia politická. Pri plánovaní zázraku štb, bolo účelom skompromitovať cirkev, lebo po februári 1948 bola poslednou nebezpečnejšou oporou reakcionizmu (p. 446). Zároveň, strana je vykreslená ako Pánboh, ktorý chce mať na ľuďmi absolútnu moc (rovnako ako cirkev) – komunisti ktorí chcú ľudstvo spasiť revolúciou (aj keď násilnou), ktorá každému pomôže a nikomu neublíži – tomuto mnohí slepo verili keď sa rozhodli kolaborovať (p.453) (napr šachista Bukavec). Mnohí verili politickej mytológii/ilúzii, rovnako ako mnohí verili náboženskej mytológii a ilúzii.

Čo však s ľuďmi ako Danny, ktorí sú skeptickí voči obom pólom? Čo s tými ktorí stoja uprostred poloprávd a nevedia sa zaradiť? ANXIETY – nemožnosť zaradiť sa, nemožnosť rozhodnúť sa, nemožnosť pridania sa na jednu stranu. Rovnako ako v prípade ďalších mini príbehov – maturantka čo musela buď zaprieť otca alebo nezmaturovať, speváčka čo musela buď na oslavné turné do ZSSR po 1968 a stratiť fanúšikov, alebo prísť o to čo miluje – spev, Kohn ktorý buď zostane v USA a neuvidí matku lebo sa vráti a stratí (zázrakom vydobitú) slobodu. Človek nemôže stáť stranou (pun intended), existuje iba áno alebo nie, nič medzi tým (p.146). Všetko – hlavný dej aj minipríbehy sú plné symbolov ktoré sa dajú charakterizovať ako existenciálna dráma v podobe divadla absurdity (p.184). ILLUSIONS FULL OF UNCERTANTIES AND ANXIETIES.

Táto téma je ešte zosilnená rapídnym kontrastovaním a preskakovaním medzi okupáciou 1968 a nacistickou okupáciou 1939. Pocity Dannyho sa prelínajú s pocitmi žida Kohna – medzi slobodou a smrťou – ten pocit kedy človek už nie je slobodný ale ešte nie je mŕtvy (p.299) – moment keď „spadne klietka“ – oba režimy aj nacistický aj komunistický sú podobné neslobodou a koncentrákmi. Sloboda je však koniec-koncov len ilúzia (p.403) – tak ako všetky symboly v tejto knihe – sú len polopravdami, len jednou stranou mince, celá pravda je v tejto detektívke páchateľom ktorý vždy unikne.

p.496: ďalšia korelácia náboženstva a komunizmu v minipríbehu speváčky Sue, ktorá sa aj napriek osobnému presvedčeniu upísala na komunistické turné do ZSSR po 1968, lebo nechcela stratiť možnosť spievať. Porovnanie:

  • Sú 2 druhy raných kresťanov: ktorí vystúpili otvorene a nechali sa zožrať levom, a tí ktorí cez deň obetovali rímskym bohom, ale v noci prijímali v katakombách potajme Božie telo. Z prvých sú velebení mučeníci, ale boli to tí druhí ktorí prežili a vďaka ktorým sa kresťanstvo neskôr mohlo rozšíriť do sveta. Nič nie je ako sa na prvý pohľad zdá, je to len ilúzia.

  • V prípade komunizmu platí to isté: otvorený odpor sa rovná koncentráku a smrti. Na druhej strane, tajný odpor, aj keď zdanlivo pod rúškou kolaborácie, znamená možnosť prežiť a ďalej kultivovať to v čo verím – možnosť živiť zázrak.

pp.412-414: reformáciu 1968 pripravovali rovnakí ľudia ako tí ktorí pripravili február 1948. Na základe tejto skutočnosti, a iných podobností z minulosťou (nacistická okupácia 1938/39 etc.) autor opisuje pocity jednotlivca v 1968, ktorý nevie čo sa deje a čo sa bude diať, ale na základe myšlienkového pochodu že minulosť vždy dokazuje možnosť budúcnosti, na základe podobných skúseností z minulosti, si vytvára myšlienkové scenáre o prítomnosti a budúcnosti. PT: Rules of the past are applied to the presnt – minulosť, prítomnosť a budúcnosť sa opakujú v nekonečnej špirále – sinking down the rabbit hole = PTSD.

PT: človek má z tejto knihy pocit, že veľmi dobre zachytáva pocity a existenčný problém človeka ktorý žil v predmetnej dobe a mieste – problem of the lost self – kolektívna trauma spôsobená socio-politickou situáciou, keď sa človeku rozpadne systém hodnôt v ktoré verí a nevie čomu veriť ďalej, keď človek v živote stratí guiding principle, keď nevie čo je skutočná pravda a čo len ilúzia, nevie kam sa má zaradiť, nevie na ktorú stranu sa pridať alebo nepridať, keď stojí na pomedzí medzi polopravdami – illusion, uncertainty and anxiety sú kľúčovými výrazmi.

Pocit nachádzania sa medzi polopravdami, a v hľadaní vždy unikajúcej celej pravdy, je zrejmým príznakom traumy (viď Ursula Wirtz, Trauma and Beyond in comparison with Joseph Campbell, Pathways to Bliss) – dve polopravdy ako protipóly sú protipólmi conscious and unconscious self – iba spojením conscious and unconscious selves sa dosiahne wholeness – Jungian process of individuation. Wholeness, alebo ako v prípade Miráklu „celá pravda“ sa dosiahne spojením materiálneho a spirituálneho sveta, spojením rácia a emócie, spojením reálneho a nadreálneho v jeden celok. Toto je cesta k individuácii, ktorá je podľa Junga údelom a cieľom ľudského bytia vo všeobecnosti, kdekoľvek.

Presne ako píše Škvorecký: život je detektívka kde sú len polopravdy a celá pravda je páchateľom ktorý stále uniká. Bývalý režim vo svojich mnohých podobách u nás spôsobil to, že mnohí umelci/intelektuáli, či už vizuálni alebo spisovatelia sa zaoberali touto problematikou, pretože ju pociťovali sami na sebe ako najzákladnejší problém života/bytia.


0
Vytisknout
8580

Diskuse

Obsah vydání | 4. 12. 2018