Podobne americký Rust Belt opustili firmy a následne aj peniaze. Upadá nielen Detroit a celý Michigan, ale aj ďalšie štáty tohto Hrdzavého pásu. Známy Taylor Swift efekt je zase príkladom krátkodobého nárastu prosperity či gentrifikácia príkladom miestneho nárastu prosperity. V oboch prípadoch prišli do mesta peniaze. V peňaženkách fanúšikov a na kreditných kartách nových majiteľov nehnuteľností. Je jasné, že bežným spôsobom nie je možné peniaze, a tým aj prosperitu, v okresoch udržať. A už vôbec nie vo všetkých. Ale, dá sa Klondike efekt vyvolať a udržiavať umelo?

Po 36 rokoch vyčíňania dnešného ekonomického modelu iná šanca ani nie je. Ktorá časť ekonomiky nefunguje, prečo nefunguje, prečo nepomôžu známe riešenia a čo je potrebné urobiť, boli témy, ktorými sa pred pár dňami zaoberal môj text na Britských listoch Je čas povedať pravdu aj o ekonomike? Pre osvieženie pamäti zhrniem, že nefunguje tá časť ekonomiky, ktorá neprináša zisk či generuje minimálny výnos. Ide o masu zamestnancov s nízkymi mzdami. Klondike efekt je vysvetlením, prečo ekonomika nefunguje. S odlivom peňazí chudobnejú celé regióny. Ekonomika dlhodobo správne fungovať ani nemôže, pretože globálny trh je súťaž, ktorá má 1% víťazov a miliardy porazených. Tak to už v súťažiach býva. Pravicový dôraz na inovácie, reformy, menej regulácii, kvalitnejšie školstvo je stratégiou zameranou na dosiahnutie úspechu v súťaži a nie na riešenie skutočných problémov. Ľavicové požiadavky na vyššie zdaňovanie, či tlak na mzdy oslabujú firmy v konkurenčnom boji.

Ide o bezvýchodiskovú situáciu. Bezvýchodiskovú, ak sa bude spoločnosť naďalej klaňať súčasnému ekonomickému modelu. Ten ani za 36 rokov nedokázal priniesť do východnej Európy prosperitu. A že problémy má aj západný svet, ukazujú voľby, ktorých výsledky sa očakávajú so stále väčším strachom. Ako vidieť v USA, tak oprávneným. Trhový model ekonomiky vyčerpal svoj evolučný potenciál. Mimochodom, už dosť dávno. Je čas revolúcií a masy to dávajú výrazne najavo. Keď naplno udrie robotizácia, automatizácia a AI, ani si radšej nepredstavujme, aké prinesú následky. Ak tu nechceme mať gilotíny, či boľševikov, musíme začať rozmýšľať o ekonomike úplne inak.

To čo sme tvrdohlavo odmietali, neznámeho, čoho sme sa obávali, nástrojov, ktoré boli nesprávne použité a názorov, ktoré nás ovplyvňovali, hoci neboli stopercentne alebo dokonca vôbec podložené číslami, budeme musieť prehodnotiť. Zabudnúť na trh, ktorý všetko vyrieši a nad ekonomikou znovu začať premýšľať ako hospodári. Čo je dobré pre región, ako zabezpečiť prosperitu pre všetkých, ako využiť vedecké poznatky, aby z nich mal úžitok každý. Ako sa vyhnúť globálnej súťaži.

Vyhnúť sa globálnej súťaži. Horribile dictu. Takto zaútočiť na hlavný pilier, súťaž? Nemysliteľné. Lenže liberálny trh je aj tak len slogan pre verejnosť. V reálnej ekonomike sa bežne používajú clá, devalvácie, investičné stimuly, firemné dotácie na tisíce účelov, eurofondy, povinné platby (STK, povinné výmeny vodomerov...), zákony ochraňujúce "dobré meno" firiem pred oprávnenými sťažnosťami spotrebiteľov, rozdielne technické predpisy a normy a stovky ďalších opatrení. S jasným cieľom, chrániť firmy pred súťažou. Koh-i-Noorom tejto starostlivej opatery je prísna právna ochrana duševného vlastníctva. Áno, štáty úzkostlivo chránia zisky firiem pred súťažou aj dnes. Uvažovať nad čiastočnou, ale hlavne systémovou ochranou pred globálnou súťažou, je úplne legitímne. Chceme, aby zamestnanci mali slušnú mzdu a obyvatelia dôstojnú životnú úroveň? Chceme, aby prosperoval každý okres? Chceme, aby sa do regiónov vrátili peniaze? A najmä, aby sa ich tam podarilo udržať? Ochrana pred globálnou súťažou je zásadný prvok.

Potrebných prvkov a nutných predpokladov pre úspešné riešenie je viac. Dobrá správa je, že všetky už existujú. Treba ich len správne pospájať. S jasným cieľom - priniesť do regiónov peniaze a udržať ich tam.
- Bezzásahovosť. V dnešnej ekonomiky sa nebude nič meniť, nič rušiť. Zostanú koruny a aj eurá, nebude sa znárodňovať, nebudú sa rušiť žiadne firmy ani zvyšovať dane - navrhovaný model nepotrebuje vyššie dane. Existujúci ekonomický model nech ďalej slúži. Nikto predsa nechce riskovať ekonomický kolaps.
- Priniesť do regiónov peniaze. Veľa peňazí. Ak v regiónoch nie sú peniaze, okresy upadajú. Príkladov sú stovky. Aj v Česku. Kde tie peniaze zohnať? Eurofondy nestačia, štáty sú zadĺžené, investorov je málo. Alternatívy sú len dve - pokračovať podľa súčasného modelu a zmieriť sa s tým, že v mnohých regiónov peniaze jednoducho nebudú. Alebo skúsiť riešenie, ktoré nie je nikde vo svete vyskúšané.
- Väčšina peňazí sa musí v regiónoch udržať. Každému je jasné, že v okresoch nie je možné udržať ani koruny, ani eurá, či doláre. Musí prísť nejaké iné riešenie. Opäť sú len dve alternatívy. Peniaze budú odčerpávať tovary a služby firiem zo zahraničia alebo z iných regiónov. Druhá možnosť je dostať do okresov peniaze, ktorých väčšinu nebude možné previesť do zahraničia alebo do iného regiónu.
- UBI, univerzálny základný príjem. Obyvatelia musia dostať peniaze. Je rovnako jasné, že peniaze nemá zadĺžený štát a firmy nikto nedonúti platiť viac, ako trhové mzdy. Ak peniaze nedáva zamestnávateľ, ani štát, musí dať ľuďom peniaze niekto iný. Opäť sú len dve alternatívy - chudoba významnej časti obyvateľstva alebo UBI v doplnkovej mene.
- Miestne firmy je potrebné chrániť pred svetovou konkurenciou. Ak má región prosperovať, bez domácich firiem to nepôjde. Firmy treba ochrániť pred globálnou, ale nie lokálnou konkurenciou. Ak firmy budú chcieť využiť ochranu budú musieť akceptovať pravidlá doplnkovej meny. Druhá alternatíva je bojovať so svetovou konkurenciou. Uspeje len malá časť firiem. Základňa v doplnkovej mene však posilní firmy aj do boja s mimoregionálnou či zahraničnou konkurenciou.

Dve témy si pýtajú širšiu diskusiu. Súčasťou riešenia však nevyhnutne musia byť. Internetová mena a UBI.

Internetové meny. Je to vynález diabla a treba ich zavrhnúť? Centrálne banky sa pod tento názor nepochybne podpíšu. My ostatní možno radšej premýšľajme, či sa internetové meny nedajú využiť inak, ako vidíme dnes. Treba zabudnúť na bitcoin a jeho špekulatívne klony. Ak má internetová mena fungovať ako platidlo, musí mať stabilnú hodnotu. A ešte jednu nepríjemnú podmienku, nemôže byť garantovaná jej nárokovateľná výmena za úradnú menu. Na tomto pohorela väčšina lokálnych mien. Stali sa úplne zbytočnými. Ak do regiónov nie je možné dostať koruny a už vôbec nie je možné ich v regiónoch udržať, musí jednoducho prísť iné alternatíva. Doplnková mena, ktorá sa v regiónoch bude dať udržať veľmi ľahko. Neexistuje iná možnosť, ako mena internetová. Inak sa región nevyhne stagnácii. Akceptácia bude úplne dobrovoľná. Každý okres, firma aj zamestnanec sa dobrovoľne rozhodnú, či sa do modelu zapoja. Nepôjde o lokálnu internetovú menu. Mena musí byť skonštruovaná tak, že bude platiť v malom obchode v peruánskych Andách, aj v londýnskom pube. Zároveň jej veľká časť zostane v okrese. To sa dá zabezpečiť jednoducho - špeciálnymi pravidlami používania. Prinesie tiež spravodlivejšie rozdelenie benefitov medzi regiónmi.

UBI. Univerzálny základný príjem. Vo svete existuje čoraz viac štúdií, ktoré sa snažia dokázať jeho prínos. A aj zopár opačných. Podstatné je, že na UBI nemá peniaze žiadny štát. Navyše, všetky štúdie pracujú s dosť nízkymi sumami, takže výsledky ukazujúce, že poberatelia UBI naďalej pracujú, sú úplne logické. Je tu tiež spojitosť s internetovou menou. Dá sa nezmyselne ťažiť, ako bitcoin. Ale dá sa aj distribuovať v pravidelných a primeraných dávkach v regiónoch. Práve cez UBI.

Čitateľa určite napadne inflácia. Ak sa do regiónov začnú distribuovať peniaze, mala by sa, podľa prevládajúcich názorov, inflácia zvyšovať. Japonská centrálna banka, napríklad, by zásadne nesúhlasila. Ani roky jej úsilia a kvantitatívneho uvoľňovania nedokázali v krajine vykúzliť infláciu. ECB takisto rokmi kvantitatívneho uvoľňovania nedokázala naplniť inflačné ciele. Dnešná ekonomická veda je zväčša založená na názoroch a nie faktoch. A ten o inflácii je jeden z nich. Iste, existuje prípad, kedy by inflácia rástla. Vtedy, ak by bol región tak ekonomicky slabý, že by nedokázal reagovať zvyšovaním produkcie na rastúci dopyt. Dá sa využiť niekoľko poistiek. UBI začne s malými sumami. V každom regióne budú sumy iné a iné bude aj tempo zvyšovania UBI. Okrem toho tu pôsobia dva tlmiace faktory. Začnú stúpať úspory a dosiahne sa spotrebný strop na jednotlivé tovary. Nik si denne nekúpi 100 rožkov a nik si ani nekúpi 100 áut. Ak, samozrejme, nemá k dispozícii púšť, kde by ich skladoval. Takto sa na strop postupne dostanú potraviny a aj ďalšie tovary a služby. Naopak, začnú rásť úspory. Univerzity získajú skvelý materiál na štúdium. V každom okamihu budú mať prehľad, samozrejme anonymizovaný, o každej transakcii a jej cene. Môžu vyvinúť indikátory, ktoré rast inflácie zaznamenajú a zistia aj príčiny inflácie. Takáto možnosť zatiaľ nikdy neexistovala.

Tým sa dostávame k technickému riešeniu. Ako to bude vlastne fungovať. Veľmi jednoducho. Po technickej stránke stačí krátka doba na spustenie. Rádovo týždne. Stačí jediná platforma, treba naprogramovať profil firmy, účet klienta, platobnú bránu a prevziať štandardné zabezpečenie ktoréhokoľvek fintechu. Na platforme bude fungovať sieť internetových regionálnych trhov. Tých je presne 53 562, teda toľko ako je vo svete regiónov vo veľkosti okresov. K tomu ešte treba prirátať 1,6 milióna obcí. Z týchto presných čísiel je vidieť, že nejde len o prázdnu ideu, ale čo-to už je pripravené. Technickú časť zvládne aj malá firma. Samotnú internetovú menu, však musí spravovať verejná inštitúcia. Dôveryhodná inštitúcia. A hlavne inštitúcia, ktorá má predpoklad problematike porozumieť a uvažovať v dlhdobejších horizontoch. Rozhodne nie štát. Môže to byť univerzita alebo viac univerzít. Je tu totiž ešte jedno nebezpečenstvo. Predstavte si firmu, ktorá zavedie UBI v internetovej mene po celom svete. Moc tejto firmy by bola neprdestaviteľná. Dohľad a kontrolu teda musia mať v rukách univerzity. Samozrejme, spolupráca so štátom aj regionálnou správou bude takisto nevyhnutná. Táto internetová mena má slúžiť na platenie, ale hlavne by mala priniesť rast životnej úrovne všetkých obyvateľov. Nebude určená pre tých, ktorí potrebujú skryť svoje príjmy.

Každý dospelý človek v okrese (ak bude mať záujem) dostane mesačne na účet 10 000 korún v internetovej mene, s podmienkou peniaze míňať len na lokálne tovary a služby. A s ďalšou podmienkou, akceptovať aj časť mzdy v tejto mene. Ak internetovú menu akceptuje, napríklad, polovica okresu, 50 000 obyvateľov, príde do okresu asi pol miliardy korún. Nájdu sa podnikatelia, ktorí dokážu o tieto peniaze zabojovať s využitím iba lokálnych zdrojov? Každý ďalší mesiac pribudne ďalšia polmiliarda. Po roku bude v okrese 6 miliárd korún. Po ďalšom roku 12 miliárd. Určených na využívanie výhradne miestnych zdrojov. Možno to bude trvať roky, ale rastúca chudoba bude toto jediné možné riešenie približovať realite.

Peniaze v rukách obyvateľov vytvoria dopyt. Dopyt je presne to, načo podnikatelia čakajú. Internetová mena bude firmy chrániť pred zahraničnou a aj mimoregionálnou konkurenciou. Zvýšený dopyt bude mať ďalší efekt. V regiónoch vzniknú nové firmy. Začnú sa využívať miestne zdroje. Dopyt naštartuje potravinárske výrobne, ľahký priemysel. 3D tlač, robotizácia, automatizácia a AI prinesú ďalšie možnosti. Dostatok peňazí v regióne zabezpečí, že firmy nebudú musieť súťažiť len cenou, ale aj kvalitou. Spolu s dopytom prídu inovácie, úplne automaticky, prirodzene a spontánne. Potom príde ďalší benefit. Akonáhle bude v regióne dosť peňazí a tým aj kvalitné tovary a služby, začnú sa vracať obyvatelia. Ak bude v regióne dosť peňazí a fungujúca ekonomika, bude generovať vyššie dane. Viac peňazí v rozpočtoch zabezpečí dostatok prostriedkov na zdravotníctvo, kvalitné cesty a ďalšie verejné služby. Okres začne prosperovať.

Netreba meniť zákony, politický systém, nahrádzať existujúcu menu. Každý obyvateľ aj firma sa slobodne rozhodnú či projekt využijú.

Čo treba urobiť? Skvelá by bola široká diskusia. A nebolo by zlé vzbudiť záujem niektorej z univerzít. Optimálne oboje. 36 rokov diskusií neprinieslo nič zásadného. Opäť sú dve možnosti - ďalších 36 rokov písať tisíce článkov,  komentárov, analýz a stratégií o tom ako ekonomika nefunguje. A nič sa nezmení. Čerstvým príkladom je Stratégia jednotného trhu EÚ. Má uľahčiť život podnikom a odstrániť hlavné prekážky, ktoré stále bránia obchodu. Ale hlavnú prekážku, kvôli ktorému ekonomika EÚ nefunguje, nerieši vôbec nijako. Nízke mzdy masy zamestnancov, čiže aj spotrebiteľov, sú predsa tou najväčšou prekážkou, ktorá bráni obchodu. Druhá možnosť je podporiť výskum modelu navrhnutého v tomto texte. Odstránenie chudoby a prosperita pre všetkých je teda v rukách niektorej z univerzít. Tej, ktorá sa o tomto texte dozvie. A bude disponovať týmom ekonómov, ktorých nápad zaujme a pustia sa do experimentu. Experiment môže prebehnúť v hociktorom okrese vo svete. Ak bude fungovať, ďalšie regióny sa prihlásia samé.