"Budem pokračovať v takomto porušovaní zákona, ale nech je to najväčší hriech v mojom živote. Som ochotná sadnúť si na lavicu obžalovaných, ak tak bude spolu so mnou aj Dzurinda a iní," preniesla rázne energická pohlavárka SNS, Anna Malíková. Včera si pred novinármi vyliala srdce a žlč na svojich politických odporcov. Ako je známe, práve A. Malíkovú osobne prichytili popradskí mestskí policajti pri nočnom vylepovaní predvolebných plagátov na nedovolené plochy, za čo chce mesto strane naúčtovať náklady ich odstránenie a pokutu. Úplne považlivé je vyhlásenie, že bude pokačovať aj sypanie plagátov SNS z lietadiel na davy, hoci toto v prevádzanej podobe zakazujú letecké predpisy , a plače aj ekológia. Zdôvodňovania, že to tak SNS robiť "musí", lebo je umelo vytláčaná z médií, neobstoja. Kvalita takejto argumentácie sa rovná napr. insintnej obhajobe rómskych spoluobčanov v Bratislave pôsobiacim černošským aktivistom Columbusom Igboanusim. Ten takisto považoval za "porušovanie ľudských práv", keď pracovníci elektrární odpojili rómom v Košiciach čierny, naviac životu nebezpečne urobený odber elektriny, "veď oni by chceli platiť - keby mali z čoho".

Objektívny človek musí uznať, že časť pravdy ale A. Malíková má. A to v tom, že viaceré strany konajú v predvolebnej kampani úplne bezškrupulózne a evidentne disponujú obrovskými sumami z nejasných zdrojov. To sa týka napríklad Smeru Roberta Fica, ktorý vznikol ako mimoparlamentná strana, ale z uvádzaných neveľkých darov malých a stredných podnikateľov rozmnožil, ako kedysi Ježiš Kristus víno a ryby, peniaze na záplavu billboardov a show po celej krajine. Pavol Rusko so svojou bezobsažnou kariérovou bublinou ANO, si zas ľahko môže robiť samopropagandu napr. tým, že peniaze určené na predvolebný reklamný šot vo verejnoprávnej televízii, venuje na humanitárne účely. Jeho TV Markíza je absolútne tendenčnou hlásnou trúbou, ktorá so žurnalistickou objektivitou nemá dávno nič spoločného.

Národniari ale zvolili príslovečné vyháňanie čerta diablom. Vzali totiž zákon do vlastných rúk a akokoľvek sú ich výhrady voči metódam sokov neraz oprávnené, stráca tak SNS nárok dovolávať sa v budúcnosti autority zákona, ako opory štátu a spoločnosti. Keď v antických dobách Hérakleitos povedal, že "ľud má bojovať o zákon ako o hradbu", iste tým myslel solídny kamenný múr. Nie molitanový, ktorý sa podľa potreby svojho "obrancu", prehne ľubovoľným smerom.