14. 4. 2009
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
14. 4. 2009

Irán pod koloniálnym vplyvom Velkej Británie

Pochopiť Irán znamená pochopiť jeho cestu 1.

Prvého februára 1979 sa vrátil ajatolláh Chomejní z núteného exilu v Paríži do svojej rodnej krajiny Iránu. Tento deň sa stal formálnym víťazstvom tzv. islámskej revolúcie v Iráne. Revolúcie, ktorá sa právom považuje za tretiu najdôležitejšiu a najradikálnejšiu v modernej histórii ľudstva. Francúzska revolúcia v roku 1789 bola prvá liberálno-buržoázna revolúcia a zmeny, ktoré priniesla, sú dodnes hybnou silou demokratických štátov. Veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku v roku 1917 bola prvá komunistická revolúcia a jej vplyv bol určujúci v medzinárodných vzťahoch takmer celé 20. storočie. Iránska revolúcia a jej následky pretrvávajú dodnes, a dokonca sú určujúce pre vývoj na celom Blízkom východe a v indickom mori.

Ako každá iná revolúcia, aj táto mala svoje úskalia, podmienky, v ktorých sa zrodila a vyrástla, a aj svojich aktérov. Dnes, keď je riešenie tzv. iránskej otázky prioritou medzinárodného spoločenstva od USA cez Európsku úniu, OSN nevynímajúc, je veľmi dôležité, aby sme sa zastavili a spresnili niektoré fakty, ktoré, žiaľ, v slovenskej tlači chýbajú. Slovensko ako člen OSN a aktívny člen NATO a EÚ má oprávnené ambície byť spolutvorcom zahraničnej politiky týchto zoskupení. Keďže vieme, že nálady verejnej mienky sú dôležitým faktorom v rozhodovaní a usmerňovaní každej politiky v demokratických štátoch, ako aj to, že verejná mienka potrebuje na rozhodovanie objektívne informovanie, tak sa pousilujeme ponúknuť historický pohľad na Irán, vzdialený od stereotypného pohľadu, ktorého sme tu, nielen vďaka médiám, svedkami. Neuveriteľnú 2500-ročnú tradíciu Iránu nemôžeme totiž zúžiť len na posledných tridsať rokov a nemôžeme vonkoncom hodnotiť Irán len na základe jeho vzťahu k Západu, konkrétne k USA a Izraelu.

Počiatky iránskej revolúcie

Zrod revolúcie v Iráne siaha na začiatky 20. storočia, začala sa teda skôr, ako sa rod Al Pahlaví dostal v tejto krajine k moci. Začiatkom prechádzajúceho storočia v Iráne vládla rodina Kagaria, ale severný Irán bol de facto pod priamym vplyvom cárskeho Ruska a jeho južná časť, kde sa nachádzajú naftové polia, bola pod vplyvom koloniálnej Veľkej Británie. Tá doba bola veľmi zložitá ako ekonomicky, tak aj sociálne. Ľudia sa sťažovali u klerikov. Sťažovali sa na ekonomické problémy a na koalíciu feudálov s reprezentantmi ruského a britského vplyvu. Preto pod vedením náboženských hodnostárov vypukla v Iráne v roku 1906 prvá revolúcia, známa pod názvom Al Mašrutía. Bola namierená proti Kagaríovcom a rusko-britskému vplyvu na krajinu. Výsledkom revolúcie sa stala písaná ústava z roku 1906, ktorá určila právomoci kráľa. Reprezentanti revolúcie boli učitelia Al Chomejního. Jednou z hlavných požiadaviek bolo obmedziť vplyv cudzincov v krajine. Konkrétne ruský a britský vplyv. Po prvej svetovej vojne sa zvýšil vplyv Veľkej Británie. Tá v roku 1919 vnútila Iráncom novú vládu pod vedením svojho iránskeho spojenca Wofuk Al Daula, ktorý ihneď podpísal s Veľkou Britániou dohodu. Na jej základe mala Veľká Británia riadiť vojenské a finančné záležitosti krajiny. Samozrejme, náboženskí predstavitelia boli proti tejto dohode a vyvolali protestné aktivity na severe a juhu. Protesty prinútili Wofuka Al Daula podať demisiu, ale Veľká Británia sa nevzdala a vzhľadom na svoj veľký vplyv vnútila krajine ďalšieho spojenca ako predsedu vlády, ktorý sa volal Tabatbai. Tabatbai vymenoval Rida Šaha za ministra obrany. Predseda vlády a minister obrany v spolupráci s Veľkou Britániou obsadili Teherán a uväznili reprezentantov opozície, vrátane predsedu opozičného klubu, v iránskom parlamente. Uväznili aj hlavných predstaviteľov Klerika. Po troch mesiacoch podal Tabatbai demisiu a Rida Šah sa stal predsedom vlády. Viedol prevrat nad Kagarským kráľom. V roku 1926 sa vyhlásil za kráľa, a tým sa začala éra rodiny Pahlavíovcov.

Vplyv druhej svetovej vojny

Počas svojho vládnutia, ktoré trvalo od roku 1926 do roku 1941, sa Rida Šah snažil zaviesť do Iránu mnoho sekulárnych prvkov podľa vzoru Kamala Atatürka z Turecka. Napríklad zakázal niektoré verejné náboženské obrady, zakázal hodnostárom cirkvi nosiť turban, nútil ženy, aby sa nezahaľovali a bol dokonca aj proti piatkovej modlitbe. Zaviedol povinnú vojenskú službu aj pre študentov náboženských škôl. Rida Šah však spáchal samovražednú chybu počas druhej svetovej vojny, keď podporoval Nemecko. Ako je všeobecne známe, spojenci obsadili Irán a Teherán bol v roku 1941 už v rukách spojencov. Veľká Británia zosadila Rida Šaha z trónu a poslala ho do exilu do Talianska. Nezrušila však monarchiu a vymenovala jeho syna Mohameda za kráľa.

Vtedy sa hlavné centrum klerikov v Iráne (Kam) oslabilo, lebo jeho predstavitelia považovali vnútorné inštitučné reformy za prvoradé. Rozpory, ktoré viedli medzi sebou predstavitelia šíitov, tkveli v tom, aké kompetencie má mať Šah. Boli natoľko silné, že v tej dobe nevedeli nájsť riešenie, a tak sa radšej venovali upevneniu vnútornej jednoty cirkvi, než by navonok prejavovali rozpory medzi sebou a odpor voči Šahovi. Vtedy bol Chomejní politickým poradcom najvyššieho predstaviteľa cirkvi a zároveň mal na starosti vnútroorganizačné otázky. A práve to ho brzdilo v jeho politických aktivitách.

Narastajúce napätie

Vzťahy medzi Mohammedom Reza Šahom v Teheráne a centrom islámskej cirkvi v Kame boli teda viac ako napäté. Začiatkom 50-tych rokov, keď chcel vládca Iránu rozšíriť svoje právomoci, bola cirkev zásadne proti. Chomejní ako zástupca cirkvi hovoril, že rozšírenie kompetencií kráľa je začiatkom zrušenia všetkých zákonov a nastolenie neohraničenej vôle kráľa. Cirkev podporovali široké masy, vrátane národných síl, ktoré vtedy pôsobili v Iráne. Pod vplyvom polície sa Šah musel vzdať aspoň dočasne svojho záujmu – zmien v ústave. Bol to úspech pre členov klerika a zároveň motív, aby čo najhlasnejšie vyjadrili svoj odpor k Šahovi. Aj keď boli ostro proti politike Šaha, ukončenie jeho režimu a teda aj monarchie v Iráne nebolo ich cieľom. Vtedy medzi klerikmi neexistoval taký revolučný prúd, ktorý by nastolil danú požiadavku. Časom sa prúd vykryštalizoval pod vplyvom Iránskej ulice, kde boli čoraz častejšie pohyby a fungovalo mnoho malých revolučných skupín sprava doľava. Skrátka, Iránska ulica zrevolučnila cirkev. V roku 1961 sa stal Chomejní najvplyvnejším duchovným mužom v Kame a začal sa čoraz väčšmi politicky prejavovať.

Iránsky Šah chcel oslabiť vplyv náboženských predstaviteľov, a tak navštívil Kam. V prejave pred ľuďmi nekompromisne potvrdil, že chce pokračovať v stopách svojho otca v sekularizácii Iránu a zároveň v záujme oslabenia vplyvu Kamu na šíitov poslal otvorený list reprezentantom tejto islamskej vetvy v irackom Nažafe. Ako je známe, šíiti, druhá najväčšia vetva islámu, majú dve centrá moci: jeden v meste Kam v Iráne a druhý v irackom Nažafe, pričom medzi týmito centrami prevláda súboj, kto má vyšší vplyv na šítov. Šah chcel poslaním listu do Nažafu dať najavo, že uznáva Nažaf ako duchovného reprezentanta šíitov, čo ale provokovalo cirkev v Kame. Začiatkom 60-tych rokov Šah odhadol, že je najvhodnejší čas na ústavné zmeny, ktoré chce nastoliť. Novelizoval zákony o komunálnych voľbách, na základe ktorých byť moslimom už nie je podmienka pre kandidátov, a ani prísaha na Korán nie je dôležitá. Zároveň dovolil ženám kandidovať do volieb.

Večné ťažkosti s cirkvou

Samozrejme, cirkev pod vedením Al Chomejního ostro protestovala. Šah vyzval cirkev, aby sa v záujme verejnosti zaoberala výlučne len otázkami náboženstva a nemiešala sa do politiky. Ale cirkev, ktorá bola revolučnejšia než kedykoľvek predtým, išla do konfliktu. Organizovala masové demonštrácie, ktoré trvali šesť mesiacov, čo nútilo Šáha zrušiť plánované ústavné zmeny. Šah vtedy nebol schopný vidieť rastúci vplyv cirkvi na ľudí, ktorý bol zameraný proti nemu, a navyše aj liberálov a ľavičiarov považoval za úhlavných nepriateľov. Napríklad v dobe, keď iránska tajná služba Safák zatýkala a vraždila stovky až tisícky opozičníkov z ľavicovej strany Tuda, niektoré polomilitantné islámske organizácie pôsobili v Iráne bez veľkých problémov. V roku 1963, keď Irán prežíval ťažkú ekonomickú, sociálnu aj politickú situáciu, vyhlásil Šah tzv. Bielu revolúciu, ktorá obsahovala program poľnohospodárskej reformy a program boja proti negramotnosti, ako aj privatizácie niektorých štátnych majetkov. Súviseli s tým aj novelizácie niektorých zákonov. Aj vtedy bola cirkev proti. Dokonca Chomejní prvýkrát vyhlásil, že cieľ nie je odstránenie vlády, ale Šáha osobne. Demonštrácie v Iráne boli masové a veľmi silné. Preto Šah vyhlásil, že na tieto reformy chce referendum a rozhodol sa navštíviť Kam. Chomejní ale vydal Fatwu (náboženské usmernenie najvyššieho duchovného, záväzné pre všetkých veriacich), na základe ktorej zakázal stretnúť sa so Šáhom, a tak obyvatelia Kamu a náboženskí predstavitelia bojkotovali Šáhovu návštevu. Referendum bolo ale napriek tomu úspešné. Náboženskí predstavitelia preto pokračovali v štrajku. V marci 1963 dal Šah armáde pokyn, aby obsadila najvyššiu náboženskú školu v krajine. Keď začiatkom roku 1963 Šah rozhodol otvoriť veľvyslanectvo Izraela v Teheráne, duchovní predstavitelia pod vedením Chomejního poslali Šáhovi protestný list. Preto 4. júna 1963 Šah prikázal zatknúť Chomejního za jeho politické aktivity a následne na neho uvalil domáce väzenie. Nie však v Kame, ale blízko Teheránu, aby ho oddialil od centra duchovnej moci. Štrajky, ktoré prebehli za prepustenie Chomejního boli úspešné, a tak bol v apríli 1964 Chomejní z väzenia prepustený.

Spoločný nepriateľ

Pozorovatelia, ako aj znalci iránskych pomerov tvrdia, že iránske národne hnutie v 50-tych a 60-tych rokoch spolupracovalo a koordinovalo svoje kroky veľmi dobre a úspešne. Z jednej strany ho viedli liberáli a ľavičiari, a z druhej strany predstavitelia cirkvi. Tá spolupráca pomohla, aby oba prúdy spoznali navzájom nielen pozitíva, ale aj negatíva a nedostatky. Aj keď všetky prúdy politického spektra v Iráne, či to boli liberáli, ľavičiari alebo nábožensky založení predstavitelia, boli jednotne zameraní proti moci Šáha, rozchádzali sa v tom, kto z nich je hybná sila protestov. Každý z nich bol presvedčený, že jeho prúd, a ten druhý je na vedľajšej koľaji. Faktom je, že reprezentanti liberálno – národného hnutia platili vyššiu cenu za protesty, viacerí z nich boli väznení a mučení. Ale faktom je aj to, že výzvy náboženských predstaviteľov mali vyšší vplyv na masy. Ideálnym príkladom na spoluprácu a koordináciu medzi reprezentantmi islámskej cirkvi a liberálmi boli 50-te roky, keď si spolu vytvorili na pôde parlamentu koalíciu a predseda národného frontu Mohammed Mosdek podporovaný predsedom parlamentného klubu islámistov ajatolláh Kašáni podal návrh zákona o znárodnení nafty. To vtedajšia vláda odmietla. Opozícia preto vyzvala Iráncov vyjsť do ulíc a vyhlásili generálny štrajk. Demonštrácie a štrajky v Iráne sa zväčšovali, čo nútilo Šáha vymenovať Mosdeka, ktorý vyhral slobodné voľby na post predsedu vlády.

Kde sa dvaja bijú, USA víťazí

Šah utiekol do Talianska a takmer sa zmieril s prehrou, lenže USA videli v tejto situácii príležitosť na oslabenie pozície Veľkej Británie, a tak sa do celého procesu zamiešali. V auguste 1953 americká CIA úspešne realizovala krvavý prevrat v Iráne a zabrzdila demokratický vývoj v krajine, v ktorej boli liberáli veľmi vplyvní. Odvtedy sa datuje pevný strategický vzťah vládcu k USA. Samotný Šah, ktorý sa vrátil z exilu, priznal úlohu USA a jej predĺženú ruku v prevrate, keď im poďakoval nasledujúcimi slovami: „Za môj trón vďačím Bohu, môjmu národu, mojej armáde, vám, Kermet Rooswelt (zástupca CIA, ktorý organizoval prevrat), ako aj USA.“

Najviac sa z tejto situácie naučil Chomejní. Pochopil, prečo bol prevrat pod vedením CIA úspešný: hybnou silou revolúcie boli elity a tie boli porazené elitárskym spôsobom – prevratom zhora. Revolúcii chýbala ľudová obrana, a tak, ak chcel Chomejní vyhrať vlastnú revolúciu, pochopil, že ju musí preniesť od elít z náboženských centier do ulíc, do univerzít, do podnikov, do ekonomického prostredia a aj do samotnej bašty Šáha, do armády.

Autor je palestinský novinář, žijící od roku 1984 na Slovensku. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       14. 4. 2009
14. 4. 2009 Co namísto kapitalismu a socialismu?
14. 4. 2009 Finanční predátoři, Island a potřeba nového světového měnového systému Jindřich  Kalous
13. 4. 2009 Honba na čarodějnice na Filozofické fakultě univerzity Karlovy? Jan  Čulík
13. 4. 2009 K čemu je nám předsednictví v EU?!? Ladislav  Žák
14. 4. 2009 V Německu kritizují šrotovné
14. 4. 2009 Obama prý přijal Bushovu myšlenku globálních konvenčních úderů
14. 4. 2009 Kanadské zprávy o Haiti a Kubě Miloš  Kaláb
14. 4. 2009 Obama liberalizuje politiku vůči Kubě
14. 4. 2009 Američané houfně nakupují zbraně
14. 4. 2009 Pokud záchranný balíček selže: Dostane někdo padáka?
14. 4. 2009 Nebezpečí, které ohrožuje přežití všech firem, neboli O pozitivní stránce bankrotů Uwe  Ladwig
14. 4. 2009 Kandidát SPD na kancléře chce stáhnout americké jaderné zbraně z německého území
14. 4. 2009 Akcie automobilky General Motors ostře poklesly
14. 4. 2009 Gruzínci demonstrovali proti Saakašvilimu v pondělí už pátý den
13. 4. 2009 USA: Občané Michiganu si mohou požádat o legalizaci marihuany pro léčbu Štěpán  Kotrba
14. 4. 2009 Rusko potvrzuje koupi izraelských bezpilotních letadel
14. 4. 2009 Kladivo na tlumočníky Jan  Hanzl
14. 4. 2009 Jak přemýšlet o literatuře? Lukáš  Borovička
10. 4. 2009 Robert Pynsent mýtoborný - a mýtotvorný Jiří  Holý
14. 4. 2009 A přece se staví...
13. 4. 2009 Varování britským labouristům: Šíření pomluv povede k volební prohře
12. 4. 2009 Asymetrická válka s teroristy a piráty Štěpán  Kotrba
14. 4. 2009 Irán pod koloniálnym vplyvom Velkej Británie Souheil  Ghannam
14. 4. 2009 Krize horší než zemětřesení? Lubomír  Lédl
11. 4. 2009 Zabudnime na ekonomický rast, ide o prežitie! Ľuboš  Blaha
10. 4. 2009 Vítězství kapitalismu Hynek  Tippelt, Jan  Civín
20. 4. 2014 Tři hodiny odpoledne Jim  Bishop
12. 4. 2009 Představa, že Kristus byl obětován za naše hříchy, je odporná
10. 4. 2009 Golgotské utrpení je důkazem lásky Boris  Cvek
11. 4. 2009 Racionalita je s náboženstvím neslučitelná?
12. 4. 2009 Obamovi: Zrušte americké diplomatické zastoupení ve Vatikánu Štěpán  Kotrba
14. 4. 2009 Rusko prodlužuje životnost strategických raket
11. 4. 2009 Načo (teraz) NATO Radovan  Geist
10. 4. 2009 Soud s babou mastičkářkou jako seriál vědeckých přednášek nejen pro policisty a státní zástupce Štěpán  Kotrba
10. 4. 2009 Obama: Jsem zde díky Pražskému jaru Miroslav  Polreich
10. 4. 2009 Rady německému básníku po ropném zlomu John Michael Greer
12. 4. 2009 Hospodaření OSBL za březen 2009

Írán RSS 2.0      Historie >
14. 4. 2009 Irán pod koloniálnym vplyvom Velkej Británie Souheil  Ghannam
13. 3. 2009 Debata Hersh-Mondale: Americká ústavní krize   
9. 3. 2009 Lavrov: Rusko navrhuje úplný zákaz raket středního a kratšího doletu Karel  Dolejší
3. 3. 2009 Obama zahájil v Teheránu "holywoodskou diplomacii"   
3. 2. 2009 Írán vyslal satelit na oběžnou dráhu   
29. 1. 2009 Obamův Bílý dům asi pošle Íránu dopis, jehož cílem je rozmrazit americko-íránské styky   
22. 1. 2009 Vymítání démonů z americko-ruských vztahů   
14. 1. 2009 Kdo je čí spojenec -- ve válce nebo v míru? Mojmír  Babáček
31. 12. 2008 Jak Evropská unie brání demokratizaci Íránu   
29. 12. 2008 Špinavý vtip televize Channel Four   
25. 12. 2008 Ahmadinežád blahopřeje abrahámským vyznáním při příležitosti Ježíšova narození   
24. 12. 2008 Britská televize bude vysílat k Vánocům projev prezidenta Ahmadinežáda   
12. 11. 2008 Stratfor: Írán se vrací na globální scénu   
5. 11. 2008 Židle pod íránským prezidentem Ahmadinežádem se houpe   
24. 10. 2008 Poškodil Írán šance Baracka Obamy?