4. 3. 2005
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
4. 3. 2005

Rusko môže USA naozaj zničiť

Pre Slovensko bol summit Georgea Busha a Vladimíra Putina veľkou udalosťou. Nemali by sme však zabúdať na to, že v ich prípade išlo už o jedenáste stretnutie a zrejme nikto s výnimkou naslovovzatých odborníkov si nepamätá všetky miesta a dátumy (nebodaj témy) ich predchádzajúcich stretnutí.

Navyše v takomto prípade sa pri osobnom stretnutí politikov v lepšom prípade len doťahujú rozhodnutia, ktoré boli pripravené na nižšej úrovni. A to, či niektoré takéto stretnutie skutočne vstúpi do histórie alebo zapadne prachom, ukáže až nasledujúci vývoj.

Ostala len symbolika

V Rusku radi zdôrazňujú kontinuitu americko-ruských summitov so summitmi americko-sovietskymi. Napriek istej formálnej nadväznosti ide o stretnutia na inej úrovni. V minulosti išlo o stretnutia čelných predstaviteľov dvoch mocností, ktoré si minimálne vo vojenskej a politickej sfére boli rovnocenné. Dnes to tak nie je. Rusko počtom obyvateľov, svojou ekonomikou (ruský HDP je len o málo vyšší ako holandský), politickým vplyvom (ak USA sú "majákom demokracie", tak Rusko už nereprezentuje žiadnu alternatívnu a atraktívnu ideológiu) ani vojensky (s výnimkou počtu jadrových hlavíc) na Spojené štáty "nestačia". Rusko je dnes druhoradou mocnosťou. Navyše veľmocou, ktorá niektorými charakteristikami patrí skôr do tretieho sveta, hoci je pravda, že ruské možnosti rozvoja podceňovať nemožno. Americko-európske partnerstvo je omnoho významnejšie. Pre Spojené štáty by v podstate nemali mať rusko-americké vzťahy iný charakter, ako napr. bilaterálne americko-japonské, americko-čínske vzťahy. Istý špecifický charakter však rusko-americkým vzťahom predsa len zostal. Jednak tu ešte stále pôsobí tradícia bývalej superveľmoci, a potom tu ešte stále existuje jadrová parita. Rusko je s najväčšou pravdepodobnosťou jediný štát, ktorý môže USA skutočne zničiť v jadrovej vojne. Ale to je asi jediná kategória, v ktorej je dnes Rusko s USA skutočne porovnateľné.

Pre Rusko je však práve dôraz na nadväznosť na sovietsko--americké summity v zahraničnej a vnútornej politike symbolickým potvrdením veľmocenského statusu, na ktorom záleží najmä staršej a strednej generácii Rusov.

Putin -- demokrat

Bush s Putinom sa stretli v čase, keď vzťahy medzi Ruskom a Západom trocha ochladli. Putin začína byť vykresľovaný v západných (vrátane slovenských) médiách ako autokrat. Pritom je zaujímavé, že z jeho prejavov sa obyčajne vyberajú len niektoré časti na potvrdenie obrazu nového autoritárskeho vládcu. Nie časti, kde hovorí o nevyhnutnosti demokratizácie krajiny, budovaní silnej strednej vrstvy alebo parlamentnej kontrole moci. Dokonca sa viackrát zmienil aj o potrebe občianskej spoločnosti v Rusku.

Putin je po cároch a generálnych tajomníkoch vlastne prvý ruský vládca, ktorý priamo priznáva, že jeho mandát je časovo obmedzený a o niekoľko rokov už v Rusku vládnuť nebude. A jeho predchodca Jeľcin bol prvý, ktorý dobrovoľne odovzdal moc. Aj keď si nikto nebol istý, či nepodľahne pokušeniu vziať si príklad z niektorých iných postsovietskych "prezidentov" a či nebude chcieť vládnuť až do smrti. Pravda, v praktickej politike môže Putin minimálne na prechodné obdobie uprednostňovať centralizovaný model vlády, ktorý vyplýva z ruských tradícií, historických skúseností krajiny a zrejme z niektorých mentálnych čŕt prezidenta Putina. Je však nepochybné, že ako inteligentný, vzdelaný a zodpovedný vodca si je dobre vedomý nevyhnutnosti modernizácie a demokratizácie ruskej spoločnosti, ak chce hrať Rusko dôstojnú úlohu v medzinárodných vzťahoch.

Európa s Ruskom počíta

Predmetom rokovania G. Busha a V. Putina bol i súčasný stav demokracie v Rusku. Táto otázka vyvoláva isté napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a západným spoločenstvom. Je to výsledok aj istého vzájomného nepochopenia. Ruská politická elita (presne tak ako čínska, americká, francúzska) nie je priaznivo naklonená tomu, aby ju niekto poúčal, ako má konať vo vnútornej a zahraničnej politike. Ruská politická elita chce, aby Rusko zostalo jedným zo samostatných centier moci a rozhodovania. To, čo by sa v malých stredoeurópskych krajinách prijímalo s vďakou ako priateľská rada, v Rusku vyvoláva hysterický pokrik o západnom antirusizme. To je však tiež nezmysel. Počas stretnutia s európskymi lídrami v Bruseli a na následnej tlačovej konferencii Bush priamo povedal: "Verím, že Rusko je európska krajina, a európske krajiny vyznávajú tie isté hodnoty ako Amerika. Teším sa na dialóg s ním [Putinom]."

Keď niektorú krajinu USA a európske štáty označia za európsku, znamená to, že pri jej posudzovaní sa budú uplatňovať prísnejšie kritéria ako v prípade Číny či arabských krajín. Dvojitý meter, na ktorý sa Rusko sťažuje, skutočne existuje, ale pritom nejde o diskrimináciu Ruska.

Svojím odvážnym vyjadrením dal prezident Bush jednoznačne najavo, že chce mať Rusko v tom najprestížnejšom klube krajín, ktoré reprezentujú súčasný Západ. Aby však Rusko mohlo byť jeho členom, musí spĺňať isté požiadavky na vnútorný režim a vnútorné politické usporiadanie. Keby USA a ich európski spojenci prestali prejavovať silný záujem o demokraciu v Rusku, znamenalo by to, že nerátajú s užším spojením s touto krajinou, a tak nepovažujú za potrebné príliš sa zaoberať jeho vnútorným usporiadaním a obmedzia sa vo vzájomných vzťahoch na záležitosti praktickej politiky a pragmatických národných záujmov. Istý tlak na Rusko v oblasti ľudských práv a demokracie nie je prejavom nepriateľstva voči Rusku. Naopak, je to prejavom hlbokého záujmu o túto krajinu a jej budúcnosť.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       4. 3. 2005
5. 3. 2005 Američané stříleli na italskou novinářku
5. 3. 2005 Blair se zaměřuje na korupci v Africe
5. 3. 2005 Niger zakazuje otroctví
5. 3. 2005 Řekněte NE softwarovým patentům !
5. 3. 2005 Až se to bude líbit komerčním televizím... Štěpán  Kotrba
5. 3. 2005 Tanec mezi řádky s bývalými redaktory Literárních novin
4. 3. 2005 Pravdivá správa o Bushovej návšteve Eduard  Chmelár
4. 3. 2005 Polská bublina, aneb čeští důchodci a evropští domácí Stanislav  Křeček
4. 3. 2005 STV: Médium plné prekvapení Igor  Daniš
4. 3. 2005 Neporozumění politice a teorie poznání největšího českého génia Ivan  David
4. 3. 2005 Michael  Marčák
4. 3. 2005 Zeman se v politice mýlil, ale byl úspěšný Ivan  David
4. 3. 2005 Odstřel "amorálního" Grosse, nebo cesta k nástupu pravice při výročí Vítězného Února?
5. 3. 2005 Přijmout vlastní odpovědnosti za vše, co konáte Jaroslav  Doležal
4. 3. 2005 Tři strany jedné věci Bohumil  Kartous
3. 3. 2005 Vzpomínky chudého dítěte Miroslav Václav Steiner
4. 3. 2005 Londýnský primátor: "Ariel Šaron je válečný zločinec"
3. 3. 2005 Petice za zachování festivalu Krákor v Moravském Krumlově
4. 3. 2005 ČRo 6 jako Rádio na přání
4. 3. 2005 Kanada: pacienti léčící se konopím budou mít daňové úlevy Bushka  Bryndová
4. 3. 2005 Uživatelé konopí trpí větším rizikem psychózy
4. 3. 2005 Světová obchodní organizace: Závěry zprávy o budoucnosti WTO Oldřich  Průša
4. 3. 2005 Je الله Koránu stejný jako אלהים Bible? Karel  Sýkora
3. 3. 2005 Rozšířené vysílání ČT na internetu
3. 3. 2005 "Lži a dvojí hra" Václava Klause
4. 3. 2005 "Věcná odpověď" právnímu odborníku EU Jo Leinenovi
4. 3. 2005 Patočka nedělá z Literárních novin stranický věstník Zelených Olga  Lomová
4. 3. 2005 Kolik lidí si vlastně potřebuje s Patočkou vyřídit účty? Ondřej  Slačálek
3. 3. 2005 Hospodářská situace Literárních novin připomíná chůzi po velmi tenkém ledě Jiří  Vančura
2. 3. 2005 Stávají se Literární noviny frakčním stranickým časopisem? Jan  Čulík
4. 3. 2005 Michael  Marčák
1. 3. 2005 Stanou se Literárky věstníkem doktrinářského křídla Zelených kolem Jakuba Patočky?
2. 3. 2005 Petr Partyk byl za verbální "trestný čin" odsouzen do vězení
3. 3. 2005 Svoboda Filip  Sklenář
3. 3. 2005 Americká invaze do Iráku způsobila vznik hnutí za demokracii na Blízkém východě
4. 3. 2005 O představě Boha Ilja  Herold
3. 3. 2005 O privatizaci (nejen) Mladé fronty Dnes František  Nepil
3. 3. 2005 Irák: Žijeme v neustálém strachu
4. 3. 2005 Rusko môže USA naozaj zničiť Daniel  Šmihula
2. 3. 2005 Moc nočních můr na Ostravské univerzitě
2. 3. 2005 Středeční kanalizovaný protest na vládě Miloslav  Zima
11. 2. 2005 Chcete studovat v Británii pro získání titulu PhD v oblasti středoevropských studií?
22. 11. 2003 Adresy redakce