Nový kontinent objavený na sklonku 15. storočia, v období renesancie, dostal vznosné básnické a zároveň pragmatické pomenovanie podľa nálezísk nerastných surovín Amerika. Amerika v preklade znamená bohatý priateľ. Pomenovanie nebolo odvodené od dnešného územia USA, ale strednej Ameriky. Skutočnosťou sa po stáročiach stalo, že bohatým priateľom Európy sa na základe úplne iných faktorov -- produktivita a organizácia práce, stali USA. Bohatstvo sa dá udržiavať nielen, ale aj obsadzovaním nových trhov, kde realizuje nové a väčšie predaje pre nových spotrebiteľov, a v následne väčšie zisky. Nie všade sa táto dobromyseľná invázia stretáva s pochopením. USA boli pre svoju kultúru, ktorá ich vyniesla na padiestál sveta, 11. septembra 2001 napadnuté. Ako vieme neboli napadnuté štátom, ale organizáciou tzv. islamskými teroristami.

Stratégia obrany USA je nasledovná: vymiesť ohnisko teroristov v Afganistane a následne v celom regióne. Je to obdoba boja s rakovinou: ak sa nevyrežú zhubné nádory v dostatočnom rozsahu, ohnisko sa rozšíri do celého tela a človek zomrie. Afganistan bol jasný a každý s ním súhlasil. Následné kroky, ale zostali trochu zahmlené. Stratégovia vo Washingtone sa rozhodli intervenovať v celom islamskom regióne na Blízkom Východe. Prvým krokom bol pod zámienkou vývoja zbraní hromadného ničenia a ich možného predaja teroristom najslabší článok diktátor, tyran a masový vrah Saddám Husajn. Nasledovať má prevrat v Iráne, v Sýrii a upratovanie v Saudskej Arábii.

Dnes už nielen v kuloárnych rečiach, ale aj v niektorých svetových médiách nie je tabu vnútorné zrozumenie sa s chápaním súčasného svetového poriadku z pohľadu Američanov. Ide o variáciu Rímskej ríše: U.S.A. sú stred samotnej ríše, Washington Rímom, prezident diktátorom, Senát rímskym Senátom, Európa kultúrnym antickým helénskym Gréckom brodiacim sa v sporoch o charakter spolku mestských štátov. Ríša, podobne ako ta Rímska, je ohrozovaná nájazdmi rôznych barbarských kmeňov. Proti ním treba vysielať svoje trestné výpravy a implementovať vlastný demokratický poriadok.

Nie je jadro problému ukryté niekde inde? Snažia sa Európania a Američania pochopiť zmýšľanie ľudí z Blízkeho Východu, ich kultúre a dejinám? Americký prezident je veriaci človek. Je si vedomý pri kresťanských sviatkoch, že sa modlí perzským ( iránskym ) kultom vegetačného náboženstva s pred troch tisícročí natiahnutých kresťanmi na svoje mýty? Nie, pretože žijeme v zatvorenej spoločnosti našich historických koreňov a ducha, kde náboženstvo a mýty majú prednosť pred históriou a faktami. Tabu, ktoré môže človeku zvonka tejto kultúry pripadať smiešne ako nám môžu pripadať indické zvyky.

Ak posudzujeme islamskú rigoróznosť, majme na pamäti židovské velebenie bohabojnosti a nevraživosť k odpadlíkom, či náš vzťah k zisku a k odpadlíkom konzumného života. Ruka v ruke s tým kráča izraelsko-arabský konflikt. V dobe, keď sa intímne veci stali verejnými, žijeme naďalej v tabu izraelského, a následne kresťanského, mýtu chyteného do cirkevného štátu Izrael, iritujúci mnohokrát nielen ich blízkovýchodných susedov a ohrozujúceho nevinných. Mýtus o vykupiteľskej krajine Kanaane, fakty o okupovaní Kannanu Izraelcami, o egyptsko -- perzskom pôvode a charaktere ich náboženstva, o "irackom" pôvode ich otcov atď. ( Reč nie je o celkových vlastnostiach Židov a príkoriach (s)páchaných na nich. ) Arabský a moslimský svet nie je iba islamským svetom, ale jeho tradícia a kultúra je omnoho hlbšia a tým hrdšia, ktorú sa nesnažíme pochopiť. Sú v skutočnosti otcami Izraela a Európy, ako my Ameriky. Nato by sme nemali zabúdať resp viesť to ako tabu. Naopak mali by sme sa pýtať či nie sme v podstate rovnakí, len v inom prezlečení. Ak hovoríme o islamskom terorizme a agresivite, buďme si vedomí koľké nedávne a súčasné vojenské konflikty a následný terorizmus nesú kresťanskú podstatu.

Opozíciou voči židovsko-kresťanskej ( egyptskej, sumerskej, perzskej ) a nositeľkou demokracie, slobody a tolerancie v Európe, liberalizmu, boli jej minójske a chetitské korene v antickom helénskom vyjadrení ako aj keltský, germánsky a slovanský duch, ktorý sa rýchlo vzdal svojich tradícií, na úkor rímskych.

V tomto ohľade, na pozadí celosvetového diania nezaostáva ani vývoj v našej suverénnej provincii. Vznikol spor medzi kresťanmi a liberálmi o interrupciách, o tom kedy vzniká život, o tom či chrániť život alebo právo človeka. Kresťania majú pravdu v tom, že život vzniká oplodnením vajíčka spermiou, ale je to život podobný životu tulipána. Je to život, ale nie je to človek. Človek je charakterizovaný svojim telom, schopnosťou dýchať, prijímať a vylučovať potravu a svojim vedomím. Plod nie je človek. Či je zákaz súloženia na verejnom priestranstve, ak to na dvoch zrazu príde, pokusom o vraždu? Zbožštenie nejakého nekonkrétneho absolútna - abstraktného života, ako Boha či ekonomické vykúpenie v budúcnosti na úkor človeka, bolo vždy nebezpečné a viedlo k totalite. Právo skupinových práv, napríklad kresťanských, na úkor spoločnosti, viedlo tiež k rovnakému výsledku. Smrťou nie je zánik plodu, ale netolerancia k inakosti. Životom je uplatňovanie si svojich práv tak, aby som neohrozoval slobodu iných.