14. 9. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Beslan
14. 9. 2004

Rusko sa vyberá na cestu Izraela

Tri dni sa odvíjajúca rukojemnícka dráma v ruskej škole v Severnom Osetsku a ďalšie dni bilancovania, pohrebov a 48-hodinového štátneho smútku v Ruskej federácii -- to všetko otriaslo ruskou i svetovou verejnosťou. "Čečenský problém" prestal byť vnútroruskou záležitosťou.

Takým ho dosiaľ prezentoval ruský prezident Vladimír Putin. Na politike železnej päste a nekompromisnej represii tzv. banditizmu v Čečensku postavil v roku 1999 svoju politickú kariéru. Pohnutými ruskými dejinami sa tvrdosť ako metóda vládnutia vinie ako červená čiara až do súčasnosti.

Petrohradskí a kremeľskí cárski, sovietski a postsovietski vládcovia používali hrubú silu ako prirodzenú metódu ovládania obyvateľstva v celom impériu bez ohľadu na národy a národnosti, ktoré ho obývali. Historické skúsenosti stáročných bojov s moslimskými nepriateľmi Rusov naučili spoliehať sa predovšetkým na vlastnú pevnosť a neústupnosť.

Demokratizácia života v ostatných desiatich rokoch je v nedohľadnom priestore deviatich časových pásiem Ruskej federácie zavádzaná zhora. Desaťročiami sovietskej diktatúry ustrnuté národnostné a náboženské problémy sa rozmrazujú a nadobúdajú výbušnú povahu. Na nové pomery prudkej hospodárskej globalizácie a expanzie radikálneho islamu nie je pripravené ani mocenské centrum v Moskve, ale ani Čečeni, ktorí pred vyše desaťročím začali bojovať za osamostatnenie svojej domoviny. Jednoduché metódy potláčania odporu vojenskou silou Putinovi v Čečensku neprinášajú želané výsledky. Nie je ani isté, či má ruský prezident predstavu o tom, čo v Čečensku chcel a mohol dosiahnuť. Táto búriaca sa republika je súčasťou hromobitia v celej oblasti Kaukazu, ktorý má inú strategickú hodnotu ako v minulosti. Je vyššia a stala sa magnetom záujmu veľmocí. Stimuluje ho kaspická a stredoázijská ropa, ale aj moslimské náboženské obrodenie v tamojších bývalých sovietskych republikách.

Oblasť severného Kaukazu, kde leží Čečensko a Severné Osetsko, je národnostne a nábožensky pestrá. Jednotlivé republiky majú svoje menšiny a tie, ktoré sú rusky hovoriace a kresťanské, si zväčša želajú príslušnosť k Ruskej federácii. Rôzne moslimské národy a kmene vrátane Čečenov majú pri uvažovaní o svojej budúcnosti ťažšiu situáciu. Šťastnejšia časť z nich, ktorá môže profitovať z ropného boomu, plynúceho zo západných investícií, túži po stabilite.

Nerovnomernosť "petroprosperity" však vedie k sociálnym nepokojom a náboženskému radikalizovaniu. Hospodárska situácia v Čečensku je po rokoch vojny katastrofálna. Moskva tam podporuje jeden kmeňový klan, ktorý vytesňuje ostatné, čím poskytuje islamským fundamentalistom živnú pôdu. Môžu bojovať hneď proti niekoľkým diablom: korupcii, ruskej nadvláde a západnému tzv. finančno-ekonomickému neokolonializmu.

Čečenský odboj prešiel za ostatné desaťročie zlovestným vývojom. Prestáva prevládať jeho pôvodný národnooslobodzovací charakter. V radoch čečenských povstaleckých oddielov rastie počet "hosťujúcich bojovníkov" z islamského sveta. Tí vnášajú svoju pečať teroristickým akciám na celom území Ruska. Tradične živelných čečenských partizánov učia strategicko-operačnému plánovaniu a povzbudzujú tých, ktorí sú ochotní obetovať sa v samovražedných útokoch. Prítomnosť zahraničných bojovníkov a radikálna islamizácia čečenského odboja je dvojsečnou zbraňou i pre čečenských separatistov. Prenikanie al-Káidy medzi nich robí z Čečenska nástroj jej celkovej globálnej vojny so Západom. Čečeni sú zväčša sekularizovaní moslimovia a islamský fundamentalizmus, ktorý pre nich chystajú ideológovia al-Káidy, by pociťovali ako útlak v zelenom namiesto niekdajšieho komunistického červeného.

Ruský prezident sa dopúšťa chyby, keď vhadzuje komplexný čečenský odboj do jedného vreca a chce ho nemilosrdne potlačiť. Moskva sa po masakre v Beslane dohodla s Izraelom, že jej židovský štát poskytne pomoc a podelí sa s ňou o skúsenosti s konfrontáciou s globálnym islamistickým džihádom. Paralely medzi palestínsko-izraelským a čečensko-ruským konfliktom sú nesporné a početné. Za desaťročia boja o prežitie si Izrael vybudoval uznávanú metódu spravodajstva a prenikania do "kuchyne" palestínskeho odboja.

Aj vo využívaní techniky môže ruské bezpečnostné sily vo všeličom poučiť. Izrael však nepomôže Rusku v tom, čo by Putin nemal prehliadať -- že hrubá, ani technológiou XXI. storočia podopretá sila nevedie k urovnaniu ako cieľovému riešeniu. Moskva sa môže od Tel Avivu naučí búrať rodinné domy čečenských aktérov teroristických útokov. Osvojí si azda i uskutočňovanie atentátov na vodcov čečenského odboja. Zdokonalí sa v obrane celej krajiny. Niekde vari postaví aj osem metrov vysoké múry ako Izrael na ochranu svojho územia pred útokmi teroristov. To všetko je však defenzíva a potláčanie symptómov. Možno to nazvať aj realizmom a pragmatizmom. Z hľadiska pasívnej bezpečnosti nesporne dôležitým. Zostáva dúfať, že Moskva i Tel Aviv nezostanú len pri mechanickej obrane. Museli by ju neustále stupňovať a nikdy by nebola dokonalá.

Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       14. 9. 2004
14. 9. 2004 John Bok: "Držím hladovku, protože Gross posiluje policejní stát" Jan  Čulík
14. 9. 2004 Jak česká média nekorigují nesmysly politiků Michal  Škop
14. 9. 2004 S kůží na trh Ivo  Bystřičan
13. 9. 2004 Bush "věděl o týrání vězňů" v Guantánamu
14. 9. 2004 Muslimové a politické násilí
13. 9. 2004 Americké vojenské vrtulníky střílely do davu civilistů
14. 9. 2004 Internet "dosáhl hranice svých možností"
14. 9. 2004 Další policií ukončená party
13. 9. 2004 Policie a starosta zakázali pražskou techno party
11. 9. 2004 Gross: "Napomůžu k získání prostoru pro akce jako Czechtek" Jan  Čulík
14. 9. 2004 Přírůstky do památníku Zdena  Bratršovská, František  Hrdlička
14. 9. 2004 První České sociální fórum 25. - 28. září 2004
14. 9. 2004 Milan Šmíd opravdu brání Zdeňka Duspivu? Štěpán  Kotrba
14. 9. 2004 Kotrba: "Informace, uvedené v předmětném článku byly mou autorskou spekulací" Štěpán  Kotrba
14. 9. 2004 Fingerprint scanner - budoucnost právě začala Štěpán  Kotrba
14. 9. 2004 Zpravodajství iráckého odporu za dny 4. - 7. září 2004
14. 9. 2004 Mezi patentovou a autorskou ochranou je rozdíl Jaroslav  Štemberk
14. 9. 2004 Mezi patentovou a autorskou ochranou je rozdíl Jakub  Trávník
13. 9. 2004 Čeština pro malé cizince
13. 9. 2004 Neffovské "vývody": Hloupý komentář, ale obstojný hollywoodský scénář Bohumil  Kartous
13. 9. 2004 Pražská premiéra filmu Fahrenheit 9/11 se proměnila ve spor mezi dvěma ideologicky zaťatými tábory Jindřich  Lacina
14. 9. 2004 Rusko sa vyberá na cestu Izraela Adrian Peter Pressburg
14. 9. 2004 Genocída na obzore (za obzorom?) Peter  Smrek
13. 9. 2004 Gromanova iracionální kritika knihy Exil a politika Pavel  Paleček
1. 9. 2004 Hospodaření OSBL za srpen 2004
22. 11. 2003 Adresy redakce
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů