6. 8. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
6. 8. 2004

Za západom

Timothy Garton Ash

V dnešnom svete je slobodnejších viac ľudí než kedykoľvek predtým. Naše možnosti pomôcť ostatným z neslobody sú tiež väčšie. Aké sú však základné formy záväzkov, ktoré my zo Západu ponúkame zvyšku sveta? V súčasnosti tu máme dve extrémne pozície -- západný triumfalistický fundamentalizmus a západný kultúrny relativizmus.

Prvý je dobre zachytený v úvode k národnej bezpečnostnej stratégii Bushovej administratívy z roku 2002: "Veľké boje 20. storočia medzi slobodou a totalitarizmom sa skončili rozhodujúcim víťazstvom pre sily slobody," začína úplne správne, no pokračuje "a jediným udržateľným modelom národného úspechu: slobodou, demokraciou a voľným podnikaním". Jediný udržateľný model? Aké to tvrdenie!

Pozícia kultúrneho relativizmu tvrdí: "Tieto hodnoty sú špecifické pre Západ. Nemôžeme očakávať, že moslimovia či konfuciáni ich budú zdieľať, preto od nich nemožno čakať rešpektovanie ľudských práv, slobodného prejavu, demokracie a podobne, teda vecí, ktoré očakávame od seba samých." Toto je rovnako pomýlené.

● ● ●

Správna cesta leží medzi týmito extrémami. Môže byť opísaná, bez ospravedlňovania, ako cesta slobody - nielen pre nás, ale pre všetkých. Slobodu ťažko definovať, nieto ešte dosiahnuť. Tí, čo sú neslobodní, však vedia presne, čo nesloboda je. Konfucián nie je o nič radšej, keď mu trhajú nechty, než kresťan. Vidieť svoju dcéru znásilnenú ozbrojeným gangom je rovnako dušu trhajúcim zážitkom tak pre moslima, ako aj pre žida. Veľa ľudí na svete žije a umiera v neslobode, a môžeme si byť istí, že si ju neprajú - z toho jednoduchého dôvodu, že sú to rovnako ľudské bytosti ako my. Čo je dnes najrozšírenejšou formou neslobody? Pred šesťdesiatimi rokmi, keď Franklin Roosevelt vyslovil svoje "štyri slobody", väčšina z nás by pravdepodobne povedala, že príčinami sú diktatúry a vojny. Dnes musí byť odpoveďou bieda. Prvou slobodou, o ktorú sa máme teraz snažiť, je Rooseveltova "sloboda od nedostatku".

Z tohto druhu neslobody môžu milióny ľudských bytostí vymaniť dva veľké, no jednoduché kroky. Prvým je, že sa budeme správať podľa toho, čo kážeme: slobodný obchod. Mali by sme otvoriť naše trhy ich tovarom a odstrániť subvencie poľnohospodárom. Stane sa to, len ak budú Európa a Amerika konať spolu. Druhým krokom je zvýšenie pomoci. Všetky bohaté a slobodné krajiny by mali venovať minimálne 0,7 percenta svojho HDP a všetci bohatí a slobodní jednotlivci by mali dať 1 percento svojho ročného príjmu na zabezpečenie čistej vody, základnej obživy, strechy nad hlavou a zdravotnej starostlivosti pre najchudobnejších z chudobných tohto sveta.

● ● ●

Pracovať na tom, čo Roosevelt nazval "slobodou od strachu", je komplikovanejšie. Strach je súčasťou ľudského života. To, čomu tu musíme čeliť, sú teda len príčiny akútneho strachu, ohrozujúce najzákladnejšie ľudské právo: právo na život. Kde takýto strach pramení? V 20. storočí sme sa báli štátov, ktoré boli príliš silné. Na začiatku 21. storočia sa viac obávame štátov, ktoré sú príliš slabé. Je to v štátoch, ktoré zlyhali - ako Somálsko či Bosna, kde sú ľudia zabíjaní vo veľkých množstvách a militantní extrémisti nachádzajú útočisko.

V tých najhorších prípadoch, ako pri genocíde v Rwande či teroristických základniach Al-Kájdy v Afganistane, musíme intervenovať vojensky. Z hľadiska princípu i praxe je však lepšie, ak si nájdu ľudia svoju vlastnú cestu k slobode, vo svojich vlastných krajinách, svojom vlastnom čase a, ak je to možné, mierovou cestou. Mali by sme však týmto ľuďom v ich boji proti neslobode pomôcť? S najväčším dôrazom tvrdím, že áno. Každým nenásilným spôsobom, ktorý máme k dispozícii. Obchod a investície by mali byť podmienené rešpektovaním ľudských práv. Tu nie je priestor pre falošnú zdržanlivosť či prehnaný kultúrny relativizmus.

● ● ●

Správnym miestom pre skutočnú zdržanlivosť a realizmus je však hodnotenie našej schopnosti ovplyvňovať. Pokiaľ vládcovia krajín kontrolujú hranice, armádu, políciu a tajnú políciu, ani najsilnejšie slobodné krajiny sveta ich nemôžu zvrhnúť nenásilnými prostriedkami. Všetko, čo môžeme urobiť, je dať ich ľuďom šancu zvrhnúť režim. Neprinášame slobodu samotnú, len možnosť chopiť sa príležitosti na slobodu.

Musíme byť aj zdržanliví, pokiaľ ide o našu schopnosť nájsť odpovede pre iné spoločnosti. Liberálna demokracia je z doteraz vynájdených foriem vlád najlepšou. Ak sa však budete ponáhľať so zavádzaním volieb, v ktorých súťažia viaceré politické strany, bez toho, aby ste najprv vytvorili základné piliere liberálnej demokracie - vládu zákona, občiansku spoločnosť, súkromné vlastníctvo, nezávislé médiá - môžete skončiť so systémom, ktorý Fareed Zakaria nazval "neliberálnou demokraciou". Môžeme, a mali by sme, ponúknuť sadu skúseností vo všetkých fázach prechodu - od toho, ako napísať ústavu, po spôsob, ako sa vyrovnať s neľahkou minulosťou. No potom už je to na nich.

● ● ●

Ako končím s týmto umierneným, no napriek tomu úžasným programom pre slobodný svet, priznám sa k domŕzajúcemu hlasu pochybností. Táto pochybnosť sa týka neukojiteľnej moci konzumerizmu na západný spôsob. Zoberte si ako príklad prekrásnu, no utláčanú Barmu. Barmskí diktátori musia odísť. Keď však padnú, na hranici budú čakať armády konzumerizmu so svojimi lacnými cigaretami a známymi technikami rozpútania výroby nových konzumných žiadostivostí - pravý opak budhistického ideálu prekonávania ľudskej žiadostivosti. Ktorá z týchto dvoch možností urobí ľudí šťastnejšími? Celosvetový konzumerizmus na západný spôsob je neudržateľný. Ako však môžu ekonomiky rásť bez dopytu? A tak ako Západ ďaleko prekračuje západ samotný, sám seba spochybňuje - rovnako, ako mnohokrát predtým, a rovnako, ako by vždy mal.

Článok bol uverejnený v britskom denníku Guardian

                 
Obsah vydání       6. 8. 2004
6. 8. 2004 Irena Zítková: La grande dame české literatury Jan  Čulík, Štefan  Švec
8. 8. 2004 Irácký premiér vykázal ze země televizi al Džazíra
6. 8. 2004 Bývali disidenti Ivan Martin Jirous a Stanislav Penc útočí na Grosse kvůli zásahu proti CzechTeku
8. 8. 2004 Czechtek: "policisté šikanovali odjíždějící účastníky"
7. 8. 2004 Přátelská akce: Milion fanoušků techno music se zúčastnil street parade v Curychu
7. 8. 2004 V Británii zakázala konzervativní vláda akce jako CzechTek už před deseti lety
7. 8. 2004 Powell podepsal dohody o modernizaci radarové základny USA v Grónsku Štěpán  Kotrba
6. 8. 2004 Programové prohlášení vlády České republiky
6. 8. 2004 Americké týrání v Guantánamu je možná válečný zločin
6. 8. 2004 Bůh třetího tisíciletí Václav  Dušek
6. 8. 2004 Kdo je zfetovaný? Premiér, technaři nebo novináři? Tomáš  Tetiva
6. 8. 2004 CzechTek: Neoprávněně obsadili cizí majetek
6. 8. 2004 CzechTek a hysterie českých médií i veřejnosti Luděk  Staněk
6. 8. 2004 Nevyčerpatelné zdroje -- další ekonomický mýtus?! Jan  Sýkora
6. 8. 2004 Jistě, pane premiére... Zdeněk  Šulc
7. 8. 2004 Hospodaření OSBL za červenec 2004
6. 8. 2004 Tygerberg Childrens' Choir - umělecký zázrak české letní sezóny? Ivo V. Fencl
6. 8. 2004 Hnutí DUHA s politiky netančí Vojtěch  Kotecký
6. 8. 2004 Teorie spiknutí v podání Ivana Breziny Karolína  Šůlová
6. 8. 2004 Jmenovité složení vlády není důležité, přečtěte si koaliční smlouvu Ivan  David
6. 8. 2004 Chateaubriand: Fumaroliho itinerář poezie a teroru Josef  Brož
6. 8. 2004 Svoboda v Kanadě - tentokrát trochu jinak Miloš  Kaláb
6. 8. 2004 Socha svobody v New Yorku byla opět zpřístupněna Miloš  Kaláb
6. 8. 2004 Hvězdné války a globální bezpečnostní prostředí Miroslav  Polreich
6. 8. 2004 Global Trends 2015: A Dialogue About the Future With Nongovernment Experts
6. 8. 2004 Kerry nepotrebuje alebo nechce protivojnových aktivistov
6. 8. 2004 Za západom Timothy Garton Ash
6. 8. 2004 Péče Jiřího Pehe Ivan  David
6. 8. 2004 Zpravodajství iráckého odboje za dny 29. července - 1. srpna 2004
6. 8. 2004 Kdo koho kdy ojebe či ojebal Štěpán  Kotrba
6. 8. 2004 Revitalizovaný model rusko-slovenského Švejka 21. storočia Pavol  Janík
6. 8. 2004 Co udělali oni -- nám Sergej  Chelemendik
5. 8. 2004 Evropské fórum Romů a Travellerů je zklamáním Ivan  Veselý
5. 8. 2004 Kde jsou hranice svobody projevu? Jan  Čulík
5. 8. 2004 Netomáš a Bělorusko Štefan  Švec
6. 8. 2004 Vráťte nám štát Francis  Fukuyama
6. 8. 2004 Odmietnutie TEJTO ústavy Radovan  Geist
6. 8. 2004 Slovensko 2004: evolúcia zlým smerom Robert  Žanony
4. 8. 2004 Policie a CzechTek Bohumil  Kartous
5. 8. 2004 Korupční galaxie Charlese Pasquy se rozpadá na kusy Josef  Brož
5. 8. 2004 Několik poznámek na téma LÁSKA Igor  Chaun
5. 8. 2004 Umělec, autenticita života a totalitní společnost Boris  Cvek
5. 8. 2004 Mor na ty vaše festivaly Martin  Groman
5. 8. 2004 Výslechy před namířenou zbraní, věznění v železech, nutnost pózovat nazí
5. 8. 2004 Nesnesitelná touha po vědě Pavel  Voňka
3. 8. 2004 Slavný americký filmař Albert Maysels: "Nepotřebuju Hollywood!" Petr  Šafařík
5. 8. 2004 O filmové klasice: stačilo by uvolnit autorská práva
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů
22. 11. 2003 Adresy redakce

Globalizace RSS 2.0      Historie >
6. 8. 2004 Vráťte nám štát Francis  Fukuyama
6. 8. 2004 Za západom Timothy Garton Ash
26. 7. 2004 Je nejsvobodnějším médiem Internet? Pro koho? Štěpán  Kotrba
22. 7. 2004 Co po washingtonském konsensu? Miloš  Pick, Jaroslav Ungerman
7. 7. 2004 Demontáž sociálneho modelu Európy? Ľubomír  Tokár
7. 7. 2004 Fukuyama: Je nutno posílit roli státu   
2. 7. 2004 Sociální stát a globalizace Miloš  Pick
25. 6. 2004 Vladimír Špidla: "Sociální demokracie na prahu nové civilizační etapy" Vladimír  Špidla
21. 6. 2004 Opakování je matka moudrosti Štěpán  Kotrba
8. 3. 2004 Globalizace pro lidi: Vize změny   
3. 2. 2004 Globální politika a úskalí africké obnovy Mesfin  Gedlu
20. 1. 2004 Informačná spoločnosť -- globálna výzva v novom miléniu   
16. 1. 2004 Protest proti neoliberalismu -- u nás i v Mexiku   
30. 12. 2003 Globalizace omezuje sobectví národních elit