Na hystérii, ktorá vznikla v uvedenej súvislosti, je charakterické to, že sa vôbec nediskutuje o obsahu výrokov arcibiskupa, ale všetky stanoviská (vrátane toho, ktorý bol uverejnený v BL), ktoré som mal možnosť si prečítať, alebo vypočuť, obsahujú vo viac, alebo menej skrytej či inteligentnej podobe jediné a výlučné negatívne posolstvo - ako si dovoľuje vyjadrovať sa cirkevný hodnostár verejne k politickým otázkam, niekedy doplnené výhražným dovetkom výrazným najmä v prvých reakciách predstaviteľov dotknutých subjektov: ak nebudete držať jazyk za zubami, priškrtíme vám kohútik na finančnom tokovode od štátu, ktorý zase spravujeme my politici! Alebo inak povedané - uskutočníme totálnu odluku cirkvi od štátu! Bolo veľmi zábavné sledovať, ako tieto prvoplánové emocionálne reakcie a vyjadrenia nakoniec sami títo politici uhladzovali a zmierňovali, keď si s vychladnutou hlavou zrátali, ako by príliš príkry a agresívny postoj k cirkevným predstaviteľom mohol na Slovensku s prinajmenšom matrikovým 80 %-ným podielom katolíkov ovplyvniť ich volebné výsledky.

Otázka vzájomného vzťahu politických systémov a cirkví predstavuje veľmi komplexný problém vyznačujúci sa závažnými historickými konotáciami. Je diskutabilné, do akej miery, akou formou, v akej spoločenskej a historickej situácii a či vôbec je vhodné a účelné, aby cirkevní hodnostári ingerovali do politiky vyjadrovaním svojich názorov, a ako také aktivity ovplyvnia naplnenie ich hlavného pastoračného poslania. Na rozdiel od väčšinového názoru sa však domnievam, že tieto problémy si majú riešiť predovšetkým cirkevní hodnostári sami, avšak ak sa už vyjadrujú k politickým témam, musia si uvedomiť, že sa stávajú občanmi inter pares a musia počítať s verejnou a kritickou analýzou a oponentúrou svojich názorov a stanovísk. Nič viac a nič menej!

Aby vec nebola tak celkom jednoduchá, niekedy je ťažko striktne oddeliť, čo spadá do sféry morálky a etiky a čo už nadobúda politický charakter. Je zaujatie jasného stanoviska k bulvárnej, primitívnej, manipulatívnej a únikovej TV stanici Markíza, o ktorej sa píše indirektne v letáčiku arcibiskupa Sokola, toto: "A nebudeme voliť (t. j. my vaši pastieri, pozn. autora) ani tú stranu, ktorej vodca cez svoju televíziu znemravňuje náš národ a jej najcennejšiu vrstvu - mládež" témou viac morálnou a etickou, alebo politickou? Alebo odsúdenie propagandistických excesov strany, o ktorej sa píše: "My, vaši pastieri, nebudeme voliť tú stranu a jej vodcov, ktorí nám z billboardov ukazujú holé zadky" - je v tom viac politiky, alebo morálky a etiky?

A nie je v tom aj varovanie pred výsmechom, pokorením a ponížením občanov Slovenska od autora tohto billboardu a politického subjektu, ktorý jeho predstavy akceptoval (ide o Ficov SMER) - my vám ukážeme holé zadky a vy hlupáci si nás ešte zvolíte za svojich politických reprezentantov!

V demokracii by však zásadne nikto nemal mať právo nasadzovať niekomu náhubok a vyradzovať ho z procesu diskusie. Možnosť slobodného vyjadrovania a šírenia názorov je totiž jedným zo základných pilierov demokracie, takým dôležitým, že to viedlo Masaryka k jeho známemu výroku: "Demokracie, toť diskuse!"